Dnes krasne svietilo slniecko, tak som sa rano vybrala korculovat. Na tu kosu som uz zvyknuta, takze ako vzdy, bez ciapky a bez pancuch (pozdravujem mamu). Lenze som si ja, mudra zena, zabudla pozriet predpoved pocasia.
Ak ste nahodou nevedeli, tak ked je vonku -25, tazko sa holymi rukami snuruju korcule. A rifle nehreju tak ako zvykli pri - 10 :) miesto bezneho hadzania bundy do snehu som dakovala Eastern Mountain Sports a ich windchill resistant technologii a hlavne kapucni.
Nevadi, co ma nezabije, to ma posilni, chcem predsa robit family medicine rotation na Aljaske, tak si treba zvykat.
Ale nie o tom som chcela. O "House of God" som chcela. Dnes sme mali besedu s autorom - vystudoval Harvard Med School a je spoluziak s nasim dekanom, a ten ho zavolal, nech nam urobi prednasku. Janka, ty tu knihu poznas, odporucala si mi ju. Pre tych, co nevedia, o com to zas trepem, courtesy of Wikipedia:
The House of God is a satirical novel by Samuel Shem (psychiatrist Stephen Bergman) published in 1978. It portrays the psychological harm done to medical residents during the course of medical residency in the early 1970's.
Po psychological harm spachanom na mne na medine v Prahe som si danu knihu pozicala. V tom case som uz zhruba vedela co a ako, lebo
a)Praha ;)
b)v US som sa motala v ER department, jednak ako sucast zachranarskeho kurzu a druhak som sa dohodla s jednym ER doktorom, ze sa obcas pridem len tak pozriet, nech viem kolka bije.
Dr. Bergman nam povedal, ze ludia tu knihu citaju 3 krat v zivote. Prvy raz cez high school alebo undergrad, pripadne prve 2 roky mediciny - predtym, ako sa dostanu do kontaktu s pacientami a nemocnicami. Vtedy sa vraj dobre bavia. Druhy raz to citaju posledne 2 roky mediciny, cez internship alebo residency, a vtedy to vraj nikto nedocita, lebo to zisti, ze to tak je a ze na to nema nervy. Treti raz to citaju, ked sa "z toho vsetkeho zotavia", tj. ked maju tak 40-50 rokov.
Ja som to nedocitala, presne kvoli tomu, ze mi bolo jasne, ze to tak bude. Jedna spoluziacka detto. Ano, je to 30 rokov stara kniha, ale co som videla na ER v Bridgeporte je variacia na tu istu temu. Ta kniha ma tak vystrasila asi ako este nic v zivote (teda, okrem vytahov, to je strach a hroza najvacsia. A pomyslenia, ze by som si musela navdzy varit sama, brrrr). Scvoknut sa nescvoknem a samovrazdu nespacham, pretoze som tvrda zenska (a k frustracii z mediciny sa mi nepridava frustracia zo skostnateleho commie systemu, cough cough), ale ktovie, co to so mnou dorobi. Tak sa teste, vsak to pride ;)
Dr. Bergman nam povedal, ze tu knihu napisal z frustracie a hnevu. A ze kvoli nej mal strasne problemy - co si celkom realne viem predstavit. Takze uz len kvoli tomu ju odporucam precitat, najma tym z vas, ktori su na medicine. Ak ste uz stratili zopar iluzii o systeme, a ste cynicki zvrhlici, zabava to bude dobra :) Cesky preklad je tusim "Dum Pane" alebo take nieco, ak sa vam nechce bojovat s anglictinou.
btw vyzeral a vystupoval uplne inak, ako by ste si ho podla tej knihy predstavili. Slovami spoluziacky: "I thought he'd be more of a badass" :) Velmi mily pokojny sedivy muz.
A teraz idem byt produktivna, aby som sa vobec prekusala cez med school a mohla sa neskor stazovat, ze ano, naozaj to tak je ako v tej knihe. Ked budem mat raz cas, napisem viac o studiu na medicine, ako som sa sem vlastne dostala, porovnam to trocha s Prahou. key words: ked budem mat cas.
