Ale nastastie som este v predklinickych predmetoch, takze sa nic okrem miernej cervene v licach nestalo.
Ako sucast nasho 'training', tj vyucovania su popri teoretickych predmetoch aj prakticke, cize nas po jednom vypustia na hospitalizovanych pacientov so stetoskopmi, oftalmoskopmi a reflexnymi kladivami (vyzera to tak, ako to znie, vacsinou to konci nami zamotanymi a poloobesenymi na snurach z blood pressure cuffs). Pacienti sa aj tak vacsinou nudia, takze nas a nase (ne)schopnosti vacsinou so (skodo)radostou trpia. Potom vzdy musime odovzdat write-up. Neviem ako sa to vola po slovensky, ale je to spisane vsetko od history of present illness, past medical history, cez physical exam, laboratorne hodnoty, po nase ohodnotenie a plan. Proste vsetko. Obcas to trva tak 2 hodiny, kym to vsetko z pacientov vyzmykame, najma ked su to 80 rocni deduskovia ktori za zivot prekonali uplne vsetko a maju vsetky mozne aj nemozne choroby. Write-up nam potom vratia spolu s pripomienkami, a obcas ho musime cely prepisat.
Idealne writeup napiseme v ten vecer, co sme videli konkretnych pacientov. Lenze obcas sa nestiha, tak sa vratim k mojim poznamkam o par dni neskor.
Tak som spisala psychiatric writeup asi tyzden po tom, co sme boli s pacientami, odovzdala a potom len pozerala ked sa mi vratil s jemnym, ale jasnym sprdnutim. Mila Zitka, krasny detailny writeup, az nato, ze si spojila dvoch pacientov do jedneho. Inymi slovami totally unacceptable.
Pche, povedala som si. Ved som to predsa nespisala spamati, ale z mojich poznamok. A snad si ja pamatam lepsie ako on, ved ja som predsa len videla menej pacientov, on ich vidi asi 20 za den. Tak som slusne odpisala, ze sa pravdepodobne myli on, ze ja si toho konkretneho pacienta presne pamatam.
Prisla som domov, otvorila poznamky...a ja som naozaj spojila dvoch 18 rocnych do jedneho writeup.
Prva polka writeup bol 18rocny so samovrazednymi sklonmi. Potom som sa asi isla navecerat, a po veceri som zasadla spat k pocitacu, schmatla papier na vrchu, skontrolovala datum a vek pacienta (predsa aby som nahodou neurobila chybu), a pokracovala. Az nato, ze to bol papier ineho 18rocneho, tentoraz schizofrenika. A potom stacilo moj writeup precitat 2-3 krat pred odovzdanim, a bola som presvedcena, ze to bol jeden pacient.
Na rade bolo ospravedlnenie sa profesorovi, a prepisanie writeupu. Zatial nic hrozne (ako napriklad tychto 10 pripadov), ale musim si asi davat pozor, aby som to nahodou o par rokov nebola ja, co amputuje lavu nohu miesto pravej. Potom by ma asi expresne poslali experimentovat na vas naspat na Slovensko ;)
Ale skor si myslim, ze psychiatria fakt nie je pre mna, takze ked sa jej budem vyhybat, nebudem vyrabat medical mistakes, a vsetko bude ok, tj all sunshine and kittens, a ziadne malpractice lawsuits.
