Moj treti rocnik sa zacal predcasne, ked Kanadanov chrbat poslali na urgentne MRI a potom mu unahlene volali, nech sa zbali a nastup do nemocnice. Tretiaka som sa nevedela dockat, no, tak, tam mam.
Zitkine nove bydlisko (nasa nemocnica: DHMC: Dartmouth Hitchcock Medical Center)
S hrdostou konstatujem, ze som dotiahla rolu otravnej priatelky do dokonalosti. Kanadanove sestry sa na mne smiali, ze ked debatim so sestrickami, chudence ma respektuju ako keby som uz mala titul za menom. Residenti (to su chalani par rokov starsi odo mna, co maju skoncenu skolu a par rokov praxe) sa predo mnou schovavaju, lebo vedia, ze divoke porty a vrtanie do lebky a pokusy o podobne debiliny mi musia pekne vysvetlit, a ze ja viem, ze im to sice zivot ulahci, ale Kanadanovi stazi. Totizto ako medik mam vyhodu, ze viem, ako a preco sa niektore veci robia. A ked sa Kanadana nieco pytaju alebo ponukaju proceduru, musia presvedcit mna, co im patricne stazujem. Zatial to ale beru s humorom, a ja som samozrejme slusna. Ale human pincushion si z neho robit teda fakt nebudu.
Co je velmi zaujimave, je ze v nemocnici nemaju navstevne hodiny, tak s nim mozme byt kolko chceme, a tak chudaci doktori donho nemozu ist vrtat poza moj chrbat, lebo tam vzdy som ja alebo niekto z jeho rodiny. Sestrickam to nevadi, sedime v kute izby, a Kanadan je velmi rad, ze nas tam ma. Sestricky mi nielenze dovolili pripevnit mu na cerstvo namalovanu stenu fotokolaze, dokonca mi doniesli spendliky. Pre rodiny maju specialne priestory s kreslami, pristelkami, vankusmi, dekami, televizormi, knihami, pocitacmi, puzzlami, filmami. V celej nemocnici je zdarma bezdrotovy internet. Mozme sa zdarma napit z hocicoho v chladnicke na oddeleni, a odlozit si tam jedlo. V nemocnici je jedalen (celkom dobra a lacna) na ranajky, obed aj veceru. Je tu banka, cestovna kancelaria, kadernik, kniznica, obchody a potraviny otvorene do druhej rano. Nemocnica je v strede lesa a tak sa da krasne prechadzat po okoli. Ale najviac sa mi pacilo, ze ked ho prepustili z nemocnice, dostal dotaznik, kde mohol ohodnotit kvalitu starostlivosti - vsetko: od vybavenia izby, cez kvalitu jedla az po profesionalitu doktorov.
Doma mame full code status, lebo Kanadana treba vozit z a do nemocnice, a na to jeho rodina pouziva jeho auto. Tak som si musela kupit vlastne auto - dovolte mi predstavit vam Tankacika:
Chevy Malibu
Podla Americkych standardov midsize. Takze na Europske tank. 2.2 L motor, 4.8 m dlzka a 1.8m sirka. Soferujem tankacika ako hotentot, pretoze som zvyknuta na Kanadanovu Elantru, ktoru som sa naucila na milimeter presne zaparkovat...a teraz toto hebiedko.
Ale narocky som kupila tank, pretoze kvoli Kanadanovi som musela prerobit cely rozvrh a tak mam chirurgiu v decembri a januari. V predklade - budem soferovavat na zapadnutych cestach o piatej rano. Romantika.
Treti rocnik mame rozdeleny na 7 blokov. 12 mesiacov v kuse, s troma dnami volna na Thanksgiving a 2 tyzdnami na Vianoce. Tusim sa s nami prestavaju hrat. Mnohe staze maju nocne sluzby kazdy 4 az 5ty den, takze budem v nemocnici tahat 30 hodinovky - ako ti chudaci chalani/novi doktori (residents).
Moje clerkships vyzeraju zatial takto:
1. elective u nas v DHMC (este neviem co)
2. psychiatria vo vojenskej nemocnici
3. pediatria 3 tyzdne v Los Angeles a 3 tyzdne regional (dakde v NH, VT, MA)
4. chirurgia DHMC, trauma team
5. family medicine regional
6. interna v San Franciscu
7. ob/gyn regional
Ta loteria bola inak mierne fiasko. Boli sme tam od 4tej poobede do 11 vecer. Vsetci v strese, napriklad polka triedy chcela ist na Aljasku, a mali miesta iba pre 4 ludi. Par ludi sa rozplakalo, ini sa potajme opijali, a ja som v znameni hesla "It's very important to eat when you can, because you never know when you're going to have to miss your next meal" jedla vsetko, co mi prislo pod ruku. Ked sa ma snazili zatiahnut do roznych vymennych obchodov a presviedcat ma, ako ich zivot zavisi na tej alebo onej lokalite pre chirurgiu, odkazala som im velmi slusne a typicky slovensky: mat tak tvoje problemy a Rockefellerove prachy...
Drzte nam palce.
