Maly test:
Co sa deje:
a) surprise birthday party
b) movie night s projektorom a plachtou na pozeranie filmu pri krbe
c) ideme sa ucit
Co sa deje:
a) surprise birthday party
b) movie night s projektorom a plachtou na pozeranie filmu pri krbe
c) ideme sa ucit
Verte, neverte, ideme sa ucit. Ide o jednu nasu small group, tzv Problem Based Learning, nase milovane PBL. Nieco ako vase 'cvika'. Raz do tyzdna sa stretneme na 3-4 hodiny v zadelenych skupinkach s jednym profesorom-doktorom a preberame realne pripady. Na konci si rozdelime temy na preskumanie a na druhy tyzden sa stretneme, odprezentujeme, zhodnotime, dorobime pripad, a zacneme novy a vsetko sa opakuje.
V Prahe som zazila 'pokus' o nieco podobne. Vravim 'pokus', lebo napriek dobremu napadu to v porovnani s tymto prudko bledne, najma kvoli nedostatku snahy vacsiny studentov, ale aj kvoli nejasnym ocakavaniam a nejasnemu vedeniu.
Takisto som pocula, ze v Rakusku na medicine maju podobny PBL model, ale nikomu sa to nepaci, ze studenti chodia nepripraveni a ze s tym nikto nie je spokojny.
Vazeni, ja som tak spokojna, ze sa asi pojasim od stastia.
Nas 'leader' je celkom kaliber. Nieco ako Dr. House, ale bez 'attitude', tj velmi mudry a znamy, ale do nosa mu neprsi. Celkovo ani tu, ani na Yale nikomu z nasich profesorov do nosa neprsalo, aj ked su to kapacity svetovej urovne.
V skupine je nas 9+leader, a kedze kazdy tyzden sme spolu zavreti 3-4 hodiny na 7mom poschodi nemocnice, dohodli sme sa, ze kazdy tyzden jeden z nas donesie jedlo pre celu skupinu. Takisto sme sa dohodli, aby sme sa nezblaznili, ze sa budeme snazit prezentacie ozivit.
Vacsinou to 'ozivenie' konci tak, ze nam tecu slzy od smiechu a ludia sa na nas cez presklene dvere pozeraju, ze na com sa tak dobre zabavame. Raz sme hrali pexeso s pecenovymi enzymami, inokedy sme strielali tou pricucovaciu pistolou na plagaty na stene (a co sme zasiahli, o tom nam spoluziak porozpraval, ako sa tam moze infarkt prejavovat). Spoluziak skladal haiku basnicky na temu 'rozne druhy leukemii a imunohistochemicke metody ich klasifikacie', spoluziacka rozobrala sposoby farmakologickeho liecenia depresie tak, ze kazdemu z nas podla mena pridelila liek, aby sme si to lahsie pamatali. Ked sme preberali demenciu, na ilustraciu social/driving issues bolo pouzite intro jednej epizody South Parku.
V Prahe som zazila 'pokus' o nieco podobne. Vravim 'pokus', lebo napriek dobremu napadu to v porovnani s tymto prudko bledne, najma kvoli nedostatku snahy vacsiny studentov, ale aj kvoli nejasnym ocakavaniam a nejasnemu vedeniu.
Takisto som pocula, ze v Rakusku na medicine maju podobny PBL model, ale nikomu sa to nepaci, ze studenti chodia nepripraveni a ze s tym nikto nie je spokojny.
Vazeni, ja som tak spokojna, ze sa asi pojasim od stastia.
Nas 'leader' je celkom kaliber. Nieco ako Dr. House, ale bez 'attitude', tj velmi mudry a znamy, ale do nosa mu neprsi. Celkovo ani tu, ani na Yale nikomu z nasich profesorov do nosa neprsalo, aj ked su to kapacity svetovej urovne.
V skupine je nas 9+leader, a kedze kazdy tyzden sme spolu zavreti 3-4 hodiny na 7mom poschodi nemocnice, dohodli sme sa, ze kazdy tyzden jeden z nas donesie jedlo pre celu skupinu. Takisto sme sa dohodli, aby sme sa nezblaznili, ze sa budeme snazit prezentacie ozivit.
Vacsinou to 'ozivenie' konci tak, ze nam tecu slzy od smiechu a ludia sa na nas cez presklene dvere pozeraju, ze na com sa tak dobre zabavame. Raz sme hrali pexeso s pecenovymi enzymami, inokedy sme strielali tou pricucovaciu pistolou na plagaty na stene (a co sme zasiahli, o tom nam spoluziak porozpraval, ako sa tam moze infarkt prejavovat). Spoluziak skladal haiku basnicky na temu 'rozne druhy leukemii a imunohistochemicke metody ich klasifikacie', spoluziacka rozobrala sposoby farmakologickeho liecenia depresie tak, ze kazdemu z nas podla mena pridelila liek, aby sme si to lahsie pamatali. Ked sme preberali demenciu, na ilustraciu social/driving issues bolo pouzite intro jednej epizody South Parku.
Fotky su z nasho predposledneho PBL tento semester. Nas leader vyhlasil, ze teraz je rad na nom, aby nam zaobstaral obcerstvenie, a pozval nas k nemu domov. Na fotke je jeho 'lounge' area v jeho obrovskom dome. Manzelka nam pripravila obcerstvenie, leader zakuril v krbe, zasadli sme do kresiel a mohli sme zacat prezentovat. Apropo balony - Spoluziacka kazdemu z nas pridelila balon s cell-surface markers bielych krviniek, aby sme si to pamatali. Pri neopisatelnom spoluziakovom hereckom vykone na temu 'ako (ne)oznamit pacientom zle spravy' som skoro umrela od smiechu, a ked to po nom nasledujuci tromfol odou na typy translokacii spolu s vizualnymi pomockami, to som uz od smiechu plakala.
Cez prestavku nam profesor poukazoval dom, 'vypustil' nas na dvor, kde sme sa spravali slusne, vzdelane a nerobili sme si hanbu, najma poniektori v sukni
Cez prestavku nam profesor poukazoval dom, 'vypustil' nas na dvor, kde sme sa spravali slusne, vzdelane a nerobili sme si hanbu, najma poniektori v sukni
(ale, no, nedalo sa odolat. Ta moznost povedat, ze som v polke novembra u nas na severe mala suknu - to stalo aj za tie omrzliny po zapade slnka o 17tej, ked teplota klesla cca na -15).
Profesorov 19rocny syn na nas iba nechapavo pozeral, ale pekne nas vsetkych spolu odfotil (ja sedim na trampoline, inak som od vacsiny asi tak o hlavu vyssia).
Profesorov 19rocny syn na nas iba nechapavo pozeral, ale pekne nas vsetkych spolu odfotil (ja sedim na trampoline, inak som od vacsiny asi tak o hlavu vyssia).
Chalani s nasim leaderom hrali ping-pong, zatial co my ostatni sme sa nevedeli vytesit z trampoliny (sukna-nesukna).
Dnu nam nas leader ukazal, co pre nas kuchtil cely den. Mnam. Normalne sme stade nechceli odist ked PBL skoncilo.
Medicina je tazka, a ja nato, aby som to vydrzala a nevytrhala si vsetky vlasy, potrebujem taketo prostredie. Kreativita, radost, profesori, co sa k nam nielenze nespravaju ako k handram, ale nemaju problem pozvat nas k sebe domov a napiect nam kolace.
Dlh, nedlh, nemenila by som s nikym.
Dlh, nedlh, nemenila by som s nikym.
Ahoj, Ziti,
ReplyDeletenuz v slovenskej realite by som asi tazko napiekla kolac pre cca 150 studentov, a keby ich donesiem domov, tak ani blizke pole by nestacilo na ich aktivity :-) Jedine ak by tam skumali rast nasej neuveritelnej kukurice a hladanie srniek a psov v nej - mozno by sme pri tom dokonca vyriesili cast problemov CAP, teda ak by sme nezapadli do blata. Inak, postoj ci poskok na trampoline mas nezabudnutelny :-)