Ospravedlnujem sa vsetkym mojim dvom citatelom za to, ze som sa vyse mesiaca neozvala. Bolo sa treba starat o auto, choreho Kandana, varit, prat, nakupovat, upratovat, ucit ludi CPR a prvu pomoc, podavat danove priznania, nahanat a obtelefonovavat doktorov a sestricky a lekarne aby pomohli Kanadanovi, stracat cas na internete, tvarit sa, ze sa ucim... atd atd. Urcite to poznate. Aby bola sranda, ochorela som do toho aj ja, takze to ucenie na skusky bolo celkom zabavne.
Ale aby ste mi verili, porozpravam vam bajku o popletenej Zitke.
Mozno ste obcas mali ten sen, ze pridete do skoly, a mate pisomku, a vy ste sa nenaucili, lebo ste na to uplne zabudli? Ha. Ja mam nieco lepsie, nie iba trapne sny. Ked trapas, tak poriadny, a hlavne naozajstny.
Ucim sa ucim, chodim Kanadana obracat na posteli a pomahat mu z jednej postele do druhej celu noc kazdu noc. S prehladom napisem dermatologiu v pondelok, doletim domov, zapijem konsky paralen kolou (najlepsia strategia je ignorovat chorobu, vsak ona sa vzda ked zisti, s kym ma do cinenia), krasne sa naucim na GI. Zasadnem v utorok rano do prednaskovej saly, vyzdvihnem si exam packet. Tetusky nam davaju instrukcie. Ale akosi hovoria CT, nie GI. Ale to sa oni urcite mylia, chudiatka. S usmevom otvorim packet a ahaho, batuhu. Skodoradostne na mna pozera CT.
Haha. Vtipne. Tak, a teraz sa zobudim. Vravim, ze sa zobudim...
Ajajaj.
Houston, we've got a problem.
Par sekund a zastavu srdca neskor potlacam paniku a utekam za tetuskami, ze uhm...som naucena na zajtrajsi test, nie na dnesny. Bola som pripravena na to, ze mi povedia "smola blondinka", ale tak snad ked to oznamim dopredu, lahsie sa mi bude course directorovi vysvetlovat, ze preco som vyletela.
Akonahle ma tety zbadali, hned vedeli, aku mudrost som spachala, a dovolili mi napisat GI v ten den a CT na druhy den. Takto som sa uz dlho nehanbila. A ked som Kanadanovi porozpravala, co som v ten den dorobila - pozrel na mna medzi prehltanim tabletiek a sucho zahlasil:
"Vsak si sa mi predsa pred par dnami stazovala, ze GI, to najtazsie, mate ako poslednu skusku, ze nevies ako sa na nu naucis, ked budes unavena z dvoch predchadzajucich. Ako ta napadlo, ze ju mas druhu, a nie tretiu?"
To by som aj ja rada vedela ktory svaty ma takto osvietil.
PS. Tety mi povedali, ze nie som prva, ktorej sa to stalo. Tak teraz neviem, ci sa mam tesit, alebo bat, ze sa dostanem dakomu takemu pod skalpel.
PPS. Dermatologia porazila reprodukciu...akonahle sme zacali preberat tropicke cervy co sa radi vovrtavaju do ludi.
PPPS. O chvilu budeme mat tu nasu (ne)slavnu loteriu, kde nam stastena porozdeluje klinicke predmety na treti rocnik. Od family medicine na Aljaske alebo v Arizone, cez internu v Kalifornii alebo Floride, po neurologiu na Novom Zelande. Stale este neviem, co a kde chcem, a bojim sa nieco si vysnivat, lebo je to taka divna polopreferencna loteria...a neviem, ci sa mam snazit byt tu alebo byt prec, a v akom poradi si mam dat predmety. Proste zbytocne stresujem. Ale hlavne sa tesim. Ako male decko. Lebo kdekolvek ma loteria zaveje, s najvyssou pravdepodobnostou to bude super.
Ale aby ste mi verili, porozpravam vam bajku o popletenej Zitke.
Mozno ste obcas mali ten sen, ze pridete do skoly, a mate pisomku, a vy ste sa nenaucili, lebo ste na to uplne zabudli? Ha. Ja mam nieco lepsie, nie iba trapne sny. Ked trapas, tak poriadny, a hlavne naozajstny.
Ucim sa ucim, chodim Kanadana obracat na posteli a pomahat mu z jednej postele do druhej celu noc kazdu noc. S prehladom napisem dermatologiu v pondelok, doletim domov, zapijem konsky paralen kolou (najlepsia strategia je ignorovat chorobu, vsak ona sa vzda ked zisti, s kym ma do cinenia), krasne sa naucim na GI. Zasadnem v utorok rano do prednaskovej saly, vyzdvihnem si exam packet. Tetusky nam davaju instrukcie. Ale akosi hovoria CT, nie GI. Ale to sa oni urcite mylia, chudiatka. S usmevom otvorim packet a ahaho, batuhu. Skodoradostne na mna pozera CT.
Haha. Vtipne. Tak, a teraz sa zobudim. Vravim, ze sa zobudim...
Ajajaj.
Houston, we've got a problem.
Par sekund a zastavu srdca neskor potlacam paniku a utekam za tetuskami, ze uhm...som naucena na zajtrajsi test, nie na dnesny. Bola som pripravena na to, ze mi povedia "smola blondinka", ale tak snad ked to oznamim dopredu, lahsie sa mi bude course directorovi vysvetlovat, ze preco som vyletela.
Akonahle ma tety zbadali, hned vedeli, aku mudrost som spachala, a dovolili mi napisat GI v ten den a CT na druhy den. Takto som sa uz dlho nehanbila. A ked som Kanadanovi porozpravala, co som v ten den dorobila - pozrel na mna medzi prehltanim tabletiek a sucho zahlasil:
"Vsak si sa mi predsa pred par dnami stazovala, ze GI, to najtazsie, mate ako poslednu skusku, ze nevies ako sa na nu naucis, ked budes unavena z dvoch predchadzajucich. Ako ta napadlo, ze ju mas druhu, a nie tretiu?"
To by som aj ja rada vedela ktory svaty ma takto osvietil.
PS. Tety mi povedali, ze nie som prva, ktorej sa to stalo. Tak teraz neviem, ci sa mam tesit, alebo bat, ze sa dostanem dakomu takemu pod skalpel.
PPS. Dermatologia porazila reprodukciu...akonahle sme zacali preberat tropicke cervy co sa radi vovrtavaju do ludi.
PPPS. O chvilu budeme mat tu nasu (ne)slavnu loteriu, kde nam stastena porozdeluje klinicke predmety na treti rocnik. Od family medicine na Aljaske alebo v Arizone, cez internu v Kalifornii alebo Floride, po neurologiu na Novom Zelande. Stale este neviem, co a kde chcem, a bojim sa nieco si vysnivat, lebo je to taka divna polopreferencna loteria...a neviem, ci sa mam snazit byt tu alebo byt prec, a v akom poradi si mam dat predmety. Proste zbytocne stresujem. Ale hlavne sa tesim. Ako male decko. Lebo kdekolvek ma loteria zaveje, s najvyssou pravdepodobnostou to bude super.
No comments:
Post a Comment