Six Flags New England

Po skuskach sme sa rozhodli ist do 'amusement' parku. Six Flags, 2 hodiny autom od nas. Myslim, ze uroven mojho 'amusement' je krasne vidiet na tejto fotke:

Ano, skoro som sa pototo od strachu. Spoluziaci mali spokojny usmev na tvari a ja som vrieskala, a cez slzy sialeneho smiechu som kliala ako kocis, az sa okolosediaci 'spolutrpitelia' vsetci na mne zabavali. Toto bol totiz moj prvy raz v ozajstnom rollercoaster parku.

No ale aby ste sa mi nesmiali aj vy, tak vam zopar tych veciciek ukazem:

Mind eraser. Visis za chrbat, nohy vo vzduchu nad zemou. Tato nadhera ma nielen minimalnu vysku (140cm), ale aj maximalnu (198cm), aby sa vam nozicky niekde nezachytili a neutrhli.

Flashback. Vola sa tak preto, ze vas vytiahnu do vysky 12.5 poschodi (50m), spustia...a potom si to date esteraz, pre velky uspech, ale smerom dozadu. Takze pekne chrbtom dole a nevidite kam vas to otoci alebo hodi.

Vidite tu bielu krasu v pozadi? To je prosim pekne DREVENA nadhera povodne z roku 1927. Takze vas vytrepu a posadia do dacoho, co si len tak stoji vonku vyse 80 rokov, v tom nasom -40 az +40 pocasi, ktovie ako obzrate termitmi.

Par dni predtym sme mali prednasku o vestibular system (system rovnovahy v uchu) a profesor nam vysvetloval, ze dovod, preco su tieto drevene nadhery tak hrozostrasne, je ze ten vozik skace, cele to hrkoce a kyvoce sa, a tym padom mozog nezvlada spracovat vizualne a rovnovazne podmety, vzda to, a vidis rozmazane.

Vsak sme medici, tak sme to skusili. Ja som bola tak vystresovana, ze veru neviem, ci som videla alebo nevidela rozmazane, ale hrkotalo to naozaj otrasne, az tak, ze ked sme stade zliezli, trocha sme sa motacali a skoro sa povracali. Vrelo kazdemu odporucam.


Ale absolutne zlaty kliniec programu bolo, ked ma vytrepali na ten uz spominany Flashback (fakt som sa bala, z vysky 12.5 poschodi dole kopcom rychlostou 90 km/h najpr tvarou a potom chrbtom dole), a ked sme stade vystupovali, moj...ako sa vola, to co ta drzi v sedadle? No proste moje ojo sa zaseklo. A spoluziaci na mna pozreli, pokrcili plecami, a ze: Zita, no, si tam zaseknuta, asi si to pekne zopakujes. Tak my ideme, cau, pockame ta dole!

Spiny smejdacke, rehotali sa ako kone, a fotili si ma (sledujte ten polosialeny strach v ociach), ako som v uplnej panike (no no NOOOO, heeEEEEELLP, I'm stuck, nOOOOOooooOOOOOOOOOO, I don't wanna go again, nononononoooo *@$!&* !!!!!) zufalo kricala, nech ma dakto zo zamestnancov oslobodi.

Skoro som tie skodoradostne potvory dorazila, ked ma zamestnanec vyprostil.
Po spominanej dozivotej traume ma vytrepali este na zopar sialenosti, a v duchu som dakovala vsetkym svatym, ze najvacsia atrakcia parku je v rekonstrukcii. Totizto ta sa tyci este dalsich 20 metrov nad najvyssimi rollercoasters a ide sa na nej rychlostou 125 km/h. A to by som uz asi fakt neprezila.

Cele sme to zakrocili na jednej z mala atrakcii, na ktorej vynimocne nikomu nehrozil infarkt.
(mily pekny zlaty kolotoc z roku 1909)

The End

Idem si asi daco hrknut, rozjatrila som si mentalne traumaticke rany.