Kde bolo, tam bolo, za siedmimi kopcami a siedmimi dolami, kde sa piesok lial a voda sypala, nebojacna Zitka sa do Sace na ortopedicke oddelenie na staz vybrala. Pripravena som bola dokladne, vsak sami uvidite.
Na uvod: velmi sa mi pacilo, som naozaj vdacna, ze si ma Roman s rodinou a cele ortopedicke oddelenie zavesili na tyzden na krk. A nielen zavesili, ale aj ma ucili, vysvetlovali a celkovo boli na mna uplne uzasni. Ja som sa im udatne plietla pod nohy, ale nedali to na sebe znat, a trpezlivo a s nadsenim mi vysvetlovali ktore slachy preparuju, ako spravne zasit ranu, alebo co vidime na kamere. Dokonca aj moja prva naozajstna ludska obet, starsi pan, ktoremu som cela spotena a roztrasena operovala karpalny tunel a zasivala ranu, sa tvaril veselo a spokojne - a to napriek tomu, ze spoza plachty pocul same:
Do a z 'roboty' ma vozili lekari, vsetci na mna boli zvedavi, poukazovali mi Kosice a okolie, byvala som u skvelej babicky Romanovej manzelky, ktora mi vzdy nachystala obrovske ranajky a vzdy ma poobede cakala s kavickou...no, bodaj by aj moje staze o rok v americkych nemocniciach vyzerali podobne :)
Opis mojich dojmov je na 'objednavku', takze ak sa niekoho dotknem, alebo dakomu nebodaj vyrobim neprijemnosti, dopredu sa ospravedlnujem (aj ked moj blog ma stalu citatelsku obec o velkosti asi 2 ludi). Porovnavat az tak velmi nemam s cim, ale niektore veci mi tak udreli do oci, ze dodnes vidim rozmazane ;) Vsetky sa tykaju workplace safety. Ale nebudem predbiehat.
1. Kapitola: Vychodoslovenske privitanie
Spoluziacka zo strednej raz bola robit projekt niekde na vychodnom Slovensku. Ak si to dobre pamatam, chodila z domu do domu s knazom, a robila fotky. Vsade ich vrelo privitali a pozvali dnu na stamprlik, takze po tretom dome jej bolo veselo, po piatom zacali tie fotky byt velmi zaujimave, a od siedmeho si nic nepamata. Tymto ju pozdravujem a podavam podobne hlasenie: Romanova rodina ma privitala naozaj vrucne, poobjimali ma, nakrmili ma, pripili ma - proste, ako keby sme sa roky poznali. Po asi siestom pripitku na slovensko-americke vztahy, skombinovanom s jet-laggom a tym, ze som za posledny rok schudla asi 5 kg, ej, veru mi zacalo byt barzo dobre. Nastastie uz bolo treba odist, tak snad som si, light-weight, hanbu nespravila.
2. Kapitola: Skleroza
Najdi 5 rozdielov:
Ano, Zitka samozrejme naklusala v slusivom modrom kostyme a tmavej bluzke. Vykracovala som si smelo, v style "hlavne sa nestrapni". Hned pri vchode nemocnice mi promptne svitlo - ale nanestastie neskoro - ze na Slovensku vsetci doktori chodia v bielom. Odjakziva. Nastastie ma zachranila vrchna sestra ortopedickeho oddelenia a pozicala mi biele pradlo.
Digression: V USA sa okrem kostymov pod bielym plastom nosia takzvane scrubs (to maju ti ostatni dvaja na tej americkej fotke), co sa na Slovensku pouzivaju hlavne ako operacne pradlo. V USA su neoperacne scrubs roznych farieb a vzorov, biele som este nevidela. Od svetlo modrych po motylikove, s roznymi strihmi nohavic a vystrihmi (teda, vsetky su viac-menej vkusne, ale rozne: vystrihy do V, alebo stvorca, asymetricke, pasik vzadu na chrbte, rozna dlzka, normalna modna niche). V niektorych nemocniciach sa ale uz na tie motyliky a sloniky nastvali, a tak napr. v Yale New Haven Hospital sa rozhodli (typicky americky) miesto napomenutia tych, co to prehanali, zjednotit vyzor, a tak prinutili vsetkych zamestnancov vysolit $ na standardne oblecky. Este som tu nadheru nevidela, toto mam z druhej ruky, stazoval sa mi byvaly spoluziak.
Digression 2: V Kosiciach prave otvorili state-of-the-art centrum: Vychodoslovensky ustav srdcovych a cievnych chorob (VUSCH), ktory mi s hrdostou ukazali. Budova je krasna, novucicka, saly moderne a pekne. Ak tam niekedy pojdete, vsimnite si tie obrazky usmievajucich sa doktorov, co im visia ako dekoracie na stenach - su to obrazky z USA (alebo zapadnej Europy), lebo doktori aj doktorky maju pod bielym plastom kosele, kravaty a bluzky (Ano, trenujem svoje observational skills).
3. Kapitola: Bezpecnostny trening
Nejakym neznamym zasahom osudu bol cas mojej tyzdennej staze prave v case, ked stazovali medici z Kosic. Takze som s nimi bola poslana do poslucharne vypocut si uvodne slova a popodpisovat zmluvy. Skoro mi oci vyliezli z jamiek, ked sme preberali poziarne pravidla: "V nemocnici mame dve unikove schodiska, hlavne a to druhe. To druhe sa konci zamknutymi dverami, od ktorych nikto uz roky nema kluc, tak prosim, bud utekajte po hlavnom, alebo potom na prvom poschodi treba prebehnut cez chirurgiu," oznamila pani s kludom partizana. Ostatni medici ani okom nemihli. Mne zacali pred ocami behat tie milionove sumy, ktore by som od nemocnice vysudila, keby sme boli v United States of Awesome (to by sa hned lahsie platilo za to moje studium). Totizto, aj ten najposlednejsi intrak a podnajom, na ktorom som tam byvala, musi mat 2 unikove vychody. Jedno je vacsinou normalne schodisko, a druhym su tie uzasne kreativne kovove konstrukcie zvonka. Alebo na intraku stale odomknute dvere do cudzich izieb, cez ktore sa da prebehnut na ine schodisko. Kamaratovi v prenajatom dome nad dvermi von svieti "EXIT" sign, aby sa nahodou nestratil. Ja nechcem strasit, ale predstavte si niekto tu evakuaciu pacientov z viacposchodovej nemocnice s iba jednym funkcnym unikovym schodiskom. A pritom staci zohnat zamocnika alebo dakoho kto aspon tie druhe dvere otvori.
Kapitola 4: Urazy na pracovisku, nase oblubene 'needlesticks'
Pred tyzdnom sme o tom mali na nasej medschool prednasku. Totizko, moje 'riziko povolania' su needlesticks a blood/bodyfluids exposures. Tj parkrat za zivot sa porezeme skalpelom alebo pichneme infikovanou ihlou alebo nam splechne krv do tvare.
Rutinna operacia v Saci. Chirurg nechtiac porezal sestricku skalpelom.
V mojej hlave som uz videla toto:
Ospravedlnil sa, povedal jej, nech si to vydezinfikuje. Sestricka bleskovo oplachla ranu, nasadila rukavice a operovalo sa dalej, s poznamkou: "Snad nema AIDS." (no dobre, v reali to bolo o dost vtipnejsie, ale respektujem patient privacy, no). Neviem, ci sa to nejako riesilo potom, ale ak to tou poznamkou haslo, tak to je zle nedobre. Neviem, ako to bude vyzerat v praxi v nemocnici (napisem, ked sa porezem), ale instruovani sme takto:
Vymyt, umyt, vydrhnut, vydezinfikovat, odrezat prst. Panika, panika!
No dobre, tak nie, ale treba incident reportovat, vypise sa zapisnica, prestuduje sa pacientov spis, pacienta aj porezaneho poslu na rozne testy. Ziadna sranda, totizto o polovici pacientov, co infikovali lekarov Hepatitidou C, nikto nevedel, ze Hep C maju - prislo sa nato az po testovani prave kvoli porezaniu doktora. Porezany to ma navzdy zapisane vo file, aby sa to dalo sledovat, a aby sa o tom vedelo.
Sance, ze sa clovek infikuje zavisia od typu operacie (povrchova, vs hlboka), instrumentu (duty -ihla, vs plny - skalpel), hlbky rezu a milion inych veci. Preto incident treba nahlasit, aby to niekto, kto tomu rozumie, vedel dobre vysetrit. A aby sa nasadili lieky, co znizia pravdepodobnost infikovania porezaneho. Neviem, ci to dana sestricka nahlasila, a ci sa to na Slovensku nahlasuje a spisuje, v tomto ma kludne doplnte. Len mam pocit, ze v USA by z toho bolo ovela vacsie halo.
Kapitola 5: Olovene plaste
Pri ortopedickych operaciach sa obcas zvykne pouzivat fluoroscopy, tj nieco ako Roentgen (X-ray) v realnom case - da sa skontrolovat pozicia skrutiek a kosti. Az nato, ze to vsetkych oziari ako taky Cernobyl :) No, zas az tak nie, ale odpuste mi, prave tri dni v kuse pocuvam o tom, ako vsetkymi tymi CTckami, fluoroskopiami a inymi zakrokmi chudakom pacientom zvysujeme riziko rakoviny. Posles pacienta na CT hlavy, brucha a panvy, bum, hned mu das davku rovnu 1200 nasobku davky X ray hrudnika. Takze nam teraz vtlkaju do hlavy, nech neposielame vsetkych a vsetko na imaging. Jednak je to drahe, a po druhe, su to davky, ktore zas az tak vtipne nie su. Vsak pocitajte so mnou. Ked sa lieci rakovina, ako priklad nam uviedli davku radiacie 2 Grays na jedno sedenie (tych sedeni je samozrejme viac). Najmodernejsi fluroskop vam da 0.02 Grays/min, tie starsie aj 0.05 Grays/min. Takze zapneme masinku na 40 - 100 minut a chudaka pacienta nielen operujeme, ale mu aj 'liecime' rakovinu.
Ale spat do Sace. Veci, ktorym uplne nerozumiem, tych sa bojim. Radiacia je jedna z nich. Takze ked pocas operacie prisunuli k pacientovi podozrivo vyzerajucu masinku,
nevedela som vtedy sice, co to presne je (teraz som uz mudra - fluoroskop), ale ked Xray tech zavelil obliect olovene zastery, mazala som sa obliect. Nieco mi vsak chybalo - kryt na krk. Vedela som, ze take cosi existuje, lebo ked robili Xray nasmu kocurovi, veterinar mi dal aj ten kryt. No, ale ked neni, tak neni, nervozne som postavala a rukami sa nervozne drzala za krk (smejte sa mi, kolko chcete, thyroid je jedno z tkaniv najcitlivejsich na radiaciu, a hocico, co je medzi nim a zdrojom ziarenie sa rata. Ved aj pri Xray chrbtice stavaju dievcata chrbtom, aby im oziarili prsia co najmenej (teda aspon dufam, ze stavaju, mali by), lebo aha:
No, ako si tak nervozne stojim s rukami na krku, medici sa na mne uskrnali...ale ja sa ozarovat zbytocne nenecham. Ale odbocme od mojej paranoje...kusok odo mna sedeli sestricky bez zaster a veselo sa bavili, ani nezaliezli za stenu...raz dokonca operater ani sestricka nemali plaste. Ako fajn, ja som paranoidna, a ani pacient nemal oloveny kryt, ale tito doktori a sestricky su ozarovane denno denne...ja by som na ich mieste pouzila manever, ktory som odkukala v Yale New Haven ER, ked jedna sestricka tak utekala schovat sa, ze mna a spoluziacku skoro zvalcovala - totizto bola tehotna. Toto bude moj 'signature move' :)
Ked som sa v piatok bola pozriet do VUSCH, tam tiez pouzivali flouroskop, a vyfasovala som nielen oloveny plast, ale aj kryt na hrdlo (moj thyroid pozdravuje a dakuje) a specialne okuliare. Tak by to malo byt aj v Saci. Nikto sice neprinuti doktorov a sestricky, aby to nosili, ale bolo by dobre, keby to tam aspon bolo. Aspon by nikto nemohol od nemocnice vysudit milio...jaj, pardon, zasa som sa nechala uniest tym systemom, kde sa za vsetko sudi. O tom chlapovi, co nastavil auto na cruise control (automaticke udrziavanie rychlosti), odskocil si dozadu navarit kavu, na prvej zakrute havaroval, a vysudil za to tazke prachy (lebo nebolo napisane ze ked nastavis cruise control, musis ostat za volantom), ste poculi? Aj by som si tak skolu financovala, ale ked mna take idiotiny nikdy ani nenapadnu. Macku susit v mikrovlnke...to koho kedy... ale zas odbocujem.
Kapitola 6: Operacna miestnost, umyvanie ruk
Nech mi nikto z manazmentu nemocnice nehovori, ze niesu peniaze na klimatizaciu. Na uvodnej bezpecnostnej prednaske som skoro zmrzla, ale zato na operacnych salach bola totalna sauna. Aby sa tam ako-tak dalo existovat, boli okna otvorene dokoran. Zhrozena sestricka pri mne zabila molu, co vletela dnu - keby sadla na pacienta, ranu, alebo sterilne instrumenty, bol by problem. Okrem toho stat v tom sakra teple nahodena v operacnom pradle, olovenom plasti, sterilnom plasti, rukaviciach, ciapke na hlave a rusku na ustach - ja som myslela, ze umriem, a to som tam len stala. Z chudakov chirurgov a sestriciek sa lial pot, naozaj neviem, ako to vydrzia, klobuk dole. Ja som bola uplne hotova, ale zocelena preletmi cez parizske letisko CDG (code name: sauna), ked som byvala hore cca 48 hodin v kuse (tak nejak si predstavujem peklo), na nohach som sa udrzala podstatne dlhsie ako dvaja medici, co boli na stazi so mnou. Dievcina sa zobrala domov okolo 2hej, chalan drzal do stvrtej, a ja so zatatymi zubami do zaverecnej - 7mej vecer. Ale robit tak cele leto, v takom teple, ja by som fakt asi umrela. Este raz, klobuk dole. Tipujem, ze v USA by doktori jednoducho odmietli v takom teple operovat, citujuc zvyseny risk infekcie, nesustredenost, dehydrataciu a tym padom horsie vysledky. Pacientov (tj zdroj prijmov) by s usmevom poslali do inej nemocnice a manazment ich nemocnice by s chvostom medzi nohami tazko zhanal nahradnych operaterov, teda by musel saly promptne vyklimatizovat.
Apropo, vstup na operacnu salu. U nas v nemocnici sa najprv musite zucastnit kurzu umyvania ruk. Smejte sa kolko chcete, nie je to vobec lahke. Nastriekaju vam na ruky az po lakte cosi, co je vidno iba pod UV fialovym svetlom, a poslu vas umyt ruky. Spoluziaci drhli, drhli, za nechtami, pod nechtami, na dlaniach, hnusnu spinavu ciaru zivota, drhli ako besni, a furt sa nie a nie zbavit tej gebuziny co na nich nastriekali. Kamoska si milimetrovu ranku na ruke rozsuchala asi na centimeter - totizto, kto uplne vsetko z ruk nezmyl, neabsolvoval by kurz a na operacku by ho nepustili. V Saci na taketo srandy nastastie nemali cas ani ludi:) Moje ruky pozdravuju a dakuju!
Takze co som sa naucila - myslim, ze som paranoidna. Kazdopadne, do prace by som nosila topanky, ktorymi sa daju vykopnut zamknute unikove dvere, a vlastny oloveny sal na krk. Kde su ti odborari, ked ich clovek potrebuje?
Na zaver este raz dakujem vsetkym, co mi dovolili motat sa im pod nohami, a krasne sa o mna starali - najma Romanovi s rodinkou, ale aj celemu osadenstvu nemocnice, od pacientov, medikov, administartivnych pracovnikov, cez sestricky az po doktorov.
Bolo mi super. Dakujem.
Na uvod: velmi sa mi pacilo, som naozaj vdacna, ze si ma Roman s rodinou a cele ortopedicke oddelenie zavesili na tyzden na krk. A nielen zavesili, ale aj ma ucili, vysvetlovali a celkovo boli na mna uplne uzasni. Ja som sa im udatne plietla pod nohy, ale nedali to na sebe znat, a trpezlivo a s nadsenim mi vysvetlovali ktore slachy preparuju, ako spravne zasit ranu, alebo co vidime na kamere. Dokonca aj moja prva naozajstna ludska obet, starsi pan, ktoremu som cela spotena a roztrasena operovala karpalny tunel a zasivala ranu, sa tvaril veselo a spokojne - a to napriek tomu, ze spoza plachty pocul same:
"Nieeee, to musis jednym rezom! Joj, niee, to sijes nakrivo, to sa mu nezhoji!"
"Romaaaaan, niee neprestrihavaj mi ten steh, prosiim, ledva som ho spravila.."
"Zita, vsak hen jaky je krivy, prerobit *smyk noznicami*"
Nastastie som dotycneho pana nevidela po tom, ako mu prestala ucinkovat lokalna anesteza a zacal citit tie extra piercingy co som mu vyrobila na dlani. (Len pre zaujimavost, DHMC - nasa 'fakultna' nemocnica - si za carpal tunnel release uctuje $4858, a doktor so sestrickou stoja $4625, cize $9483. A to este patrime k lacnym nemocniciam. Ale o tom inokedy.)"Romaaaaan, niee neprestrihavaj mi ten steh, prosiim, ledva som ho spravila.."
"Zita, vsak hen jaky je krivy, prerobit *smyk noznicami*"
Do a z 'roboty' ma vozili lekari, vsetci na mna boli zvedavi, poukazovali mi Kosice a okolie, byvala som u skvelej babicky Romanovej manzelky, ktora mi vzdy nachystala obrovske ranajky a vzdy ma poobede cakala s kavickou...no, bodaj by aj moje staze o rok v americkych nemocniciach vyzerali podobne :)
Opis mojich dojmov je na 'objednavku', takze ak sa niekoho dotknem, alebo dakomu nebodaj vyrobim neprijemnosti, dopredu sa ospravedlnujem (aj ked moj blog ma stalu citatelsku obec o velkosti asi 2 ludi). Porovnavat az tak velmi nemam s cim, ale niektore veci mi tak udreli do oci, ze dodnes vidim rozmazane ;) Vsetky sa tykaju workplace safety. Ale nebudem predbiehat.
1. Kapitola: Vychodoslovenske privitanie
Spoluziacka zo strednej raz bola robit projekt niekde na vychodnom Slovensku. Ak si to dobre pamatam, chodila z domu do domu s knazom, a robila fotky. Vsade ich vrelo privitali a pozvali dnu na stamprlik, takze po tretom dome jej bolo veselo, po piatom zacali tie fotky byt velmi zaujimave, a od siedmeho si nic nepamata. Tymto ju pozdravujem a podavam podobne hlasenie: Romanova rodina ma privitala naozaj vrucne, poobjimali ma, nakrmili ma, pripili ma - proste, ako keby sme sa roky poznali. Po asi siestom pripitku na slovensko-americke vztahy, skombinovanom s jet-laggom a tym, ze som za posledny rok schudla asi 5 kg, ej, veru mi zacalo byt barzo dobre. Nastastie uz bolo treba odist, tak snad som si, light-weight, hanbu nespravila.
2. Kapitola: Skleroza
Najdi 5 rozdielov:
Ano, Zitka samozrejme naklusala v slusivom modrom kostyme a tmavej bluzke. Vykracovala som si smelo, v style "hlavne sa nestrapni". Hned pri vchode nemocnice mi promptne svitlo - ale nanestastie neskoro - ze na Slovensku vsetci doktori chodia v bielom. Odjakziva. Nastastie ma zachranila vrchna sestra ortopedickeho oddelenia a pozicala mi biele pradlo.
Digression: V USA sa okrem kostymov pod bielym plastom nosia takzvane scrubs (to maju ti ostatni dvaja na tej americkej fotke), co sa na Slovensku pouzivaju hlavne ako operacne pradlo. V USA su neoperacne scrubs roznych farieb a vzorov, biele som este nevidela. Od svetlo modrych po motylikove, s roznymi strihmi nohavic a vystrihmi (teda, vsetky su viac-menej vkusne, ale rozne: vystrihy do V, alebo stvorca, asymetricke, pasik vzadu na chrbte, rozna dlzka, normalna modna niche). V niektorych nemocniciach sa ale uz na tie motyliky a sloniky nastvali, a tak napr. v Yale New Haven Hospital sa rozhodli (typicky americky) miesto napomenutia tych, co to prehanali, zjednotit vyzor, a tak prinutili vsetkych zamestnancov vysolit $ na standardne oblecky. Este som tu nadheru nevidela, toto mam z druhej ruky, stazoval sa mi byvaly spoluziak.
Digression 2: V Kosiciach prave otvorili state-of-the-art centrum: Vychodoslovensky ustav srdcovych a cievnych chorob (VUSCH), ktory mi s hrdostou ukazali. Budova je krasna, novucicka, saly moderne a pekne. Ak tam niekedy pojdete, vsimnite si tie obrazky usmievajucich sa doktorov, co im visia ako dekoracie na stenach - su to obrazky z USA (alebo zapadnej Europy), lebo doktori aj doktorky maju pod bielym plastom kosele, kravaty a bluzky (Ano, trenujem svoje observational skills).
3. Kapitola: Bezpecnostny trening
Nejakym neznamym zasahom osudu bol cas mojej tyzdennej staze prave v case, ked stazovali medici z Kosic. Takze som s nimi bola poslana do poslucharne vypocut si uvodne slova a popodpisovat zmluvy. Skoro mi oci vyliezli z jamiek, ked sme preberali poziarne pravidla: "V nemocnici mame dve unikove schodiska, hlavne a to druhe. To druhe sa konci zamknutymi dverami, od ktorych nikto uz roky nema kluc, tak prosim, bud utekajte po hlavnom, alebo potom na prvom poschodi treba prebehnut cez chirurgiu," oznamila pani s kludom partizana. Ostatni medici ani okom nemihli. Mne zacali pred ocami behat tie milionove sumy, ktore by som od nemocnice vysudila, keby sme boli v United States of Awesome (to by sa hned lahsie platilo za to moje studium). Totizto, aj ten najposlednejsi intrak a podnajom, na ktorom som tam byvala, musi mat 2 unikove vychody. Jedno je vacsinou normalne schodisko, a druhym su tie uzasne kreativne kovove konstrukcie zvonka. Alebo na intraku stale odomknute dvere do cudzich izieb, cez ktore sa da prebehnut na ine schodisko. Kamaratovi v prenajatom dome nad dvermi von svieti "EXIT" sign, aby sa nahodou nestratil. Ja nechcem strasit, ale predstavte si niekto tu evakuaciu pacientov z viacposchodovej nemocnice s iba jednym funkcnym unikovym schodiskom. A pritom staci zohnat zamocnika alebo dakoho kto aspon tie druhe dvere otvori.
Kapitola 4: Urazy na pracovisku, nase oblubene 'needlesticks'
Pred tyzdnom sme o tom mali na nasej medschool prednasku. Totizko, moje 'riziko povolania' su needlesticks a blood/bodyfluids exposures. Tj parkrat za zivot sa porezeme skalpelom alebo pichneme infikovanou ihlou alebo nam splechne krv do tvare.
Rutinna operacia v Saci. Chirurg nechtiac porezal sestricku skalpelom.
V mojej hlave som uz videla toto:
Ospravedlnil sa, povedal jej, nech si to vydezinfikuje. Sestricka bleskovo oplachla ranu, nasadila rukavice a operovalo sa dalej, s poznamkou: "Snad nema AIDS." (no dobre, v reali to bolo o dost vtipnejsie, ale respektujem patient privacy, no). Neviem, ci sa to nejako riesilo potom, ale ak to tou poznamkou haslo, tak to je zle nedobre. Neviem, ako to bude vyzerat v praxi v nemocnici (napisem, ked sa porezem), ale instruovani sme takto:
Vymyt, umyt, vydrhnut, vydezinfikovat, odrezat prst. Panika, panika!
No dobre, tak nie, ale treba incident reportovat, vypise sa zapisnica, prestuduje sa pacientov spis, pacienta aj porezaneho poslu na rozne testy. Ziadna sranda, totizto o polovici pacientov, co infikovali lekarov Hepatitidou C, nikto nevedel, ze Hep C maju - prislo sa nato az po testovani prave kvoli porezaniu doktora. Porezany to ma navzdy zapisane vo file, aby sa to dalo sledovat, a aby sa o tom vedelo.
Sance, ze sa clovek infikuje zavisia od typu operacie (povrchova, vs hlboka), instrumentu (duty -ihla, vs plny - skalpel), hlbky rezu a milion inych veci. Preto incident treba nahlasit, aby to niekto, kto tomu rozumie, vedel dobre vysetrit. A aby sa nasadili lieky, co znizia pravdepodobnost infikovania porezaneho. Neviem, ci to dana sestricka nahlasila, a ci sa to na Slovensku nahlasuje a spisuje, v tomto ma kludne doplnte. Len mam pocit, ze v USA by z toho bolo ovela vacsie halo.
Kapitola 5: Olovene plaste
Pri ortopedickych operaciach sa obcas zvykne pouzivat fluoroscopy, tj nieco ako Roentgen (X-ray) v realnom case - da sa skontrolovat pozicia skrutiek a kosti. Az nato, ze to vsetkych oziari ako taky Cernobyl :) No, zas az tak nie, ale odpuste mi, prave tri dni v kuse pocuvam o tom, ako vsetkymi tymi CTckami, fluoroskopiami a inymi zakrokmi chudakom pacientom zvysujeme riziko rakoviny. Posles pacienta na CT hlavy, brucha a panvy, bum, hned mu das davku rovnu 1200 nasobku davky X ray hrudnika. Takze nam teraz vtlkaju do hlavy, nech neposielame vsetkych a vsetko na imaging. Jednak je to drahe, a po druhe, su to davky, ktore zas az tak vtipne nie su. Vsak pocitajte so mnou. Ked sa lieci rakovina, ako priklad nam uviedli davku radiacie 2 Grays na jedno sedenie (tych sedeni je samozrejme viac). Najmodernejsi fluroskop vam da 0.02 Grays/min, tie starsie aj 0.05 Grays/min. Takze zapneme masinku na 40 - 100 minut a chudaka pacienta nielen operujeme, ale mu aj 'liecime' rakovinu.
Ale spat do Sace. Veci, ktorym uplne nerozumiem, tych sa bojim. Radiacia je jedna z nich. Takze ked pocas operacie prisunuli k pacientovi podozrivo vyzerajucu masinku,
nevedela som vtedy sice, co to presne je (teraz som uz mudra - fluoroskop), ale ked Xray tech zavelil obliect olovene zastery, mazala som sa obliect. Nieco mi vsak chybalo - kryt na krk. Vedela som, ze take cosi existuje, lebo ked robili Xray nasmu kocurovi, veterinar mi dal aj ten kryt. No, ale ked neni, tak neni, nervozne som postavala a rukami sa nervozne drzala za krk (smejte sa mi, kolko chcete, thyroid je jedno z tkaniv najcitlivejsich na radiaciu, a hocico, co je medzi nim a zdrojom ziarenie sa rata. Ved aj pri Xray chrbtice stavaju dievcata chrbtom, aby im oziarili prsia co najmenej (teda aspon dufam, ze stavaju, mali by), lebo aha:
No, ako si tak nervozne stojim s rukami na krku, medici sa na mne uskrnali...ale ja sa ozarovat zbytocne nenecham. Ale odbocme od mojej paranoje...kusok odo mna sedeli sestricky bez zaster a veselo sa bavili, ani nezaliezli za stenu...raz dokonca operater ani sestricka nemali plaste. Ako fajn, ja som paranoidna, a ani pacient nemal oloveny kryt, ale tito doktori a sestricky su ozarovane denno denne...ja by som na ich mieste pouzila manever, ktory som odkukala v Yale New Haven ER, ked jedna sestricka tak utekala schovat sa, ze mna a spoluziacku skoro zvalcovala - totizto bola tehotna. Toto bude moj 'signature move' :)
Ked som sa v piatok bola pozriet do VUSCH, tam tiez pouzivali flouroskop, a vyfasovala som nielen oloveny plast, ale aj kryt na hrdlo (moj thyroid pozdravuje a dakuje) a specialne okuliare. Tak by to malo byt aj v Saci. Nikto sice neprinuti doktorov a sestricky, aby to nosili, ale bolo by dobre, keby to tam aspon bolo. Aspon by nikto nemohol od nemocnice vysudit milio...jaj, pardon, zasa som sa nechala uniest tym systemom, kde sa za vsetko sudi. O tom chlapovi, co nastavil auto na cruise control (automaticke udrziavanie rychlosti), odskocil si dozadu navarit kavu, na prvej zakrute havaroval, a vysudil za to tazke prachy (lebo nebolo napisane ze ked nastavis cruise control, musis ostat za volantom), ste poculi? Aj by som si tak skolu financovala, ale ked mna take idiotiny nikdy ani nenapadnu. Macku susit v mikrovlnke...to koho kedy... ale zas odbocujem.
Kapitola 6: Operacna miestnost, umyvanie ruk
Nech mi nikto z manazmentu nemocnice nehovori, ze niesu peniaze na klimatizaciu. Na uvodnej bezpecnostnej prednaske som skoro zmrzla, ale zato na operacnych salach bola totalna sauna. Aby sa tam ako-tak dalo existovat, boli okna otvorene dokoran. Zhrozena sestricka pri mne zabila molu, co vletela dnu - keby sadla na pacienta, ranu, alebo sterilne instrumenty, bol by problem. Okrem toho stat v tom sakra teple nahodena v operacnom pradle, olovenom plasti, sterilnom plasti, rukaviciach, ciapke na hlave a rusku na ustach - ja som myslela, ze umriem, a to som tam len stala. Z chudakov chirurgov a sestriciek sa lial pot, naozaj neviem, ako to vydrzia, klobuk dole. Ja som bola uplne hotova, ale zocelena preletmi cez parizske letisko CDG (code name: sauna), ked som byvala hore cca 48 hodin v kuse (tak nejak si predstavujem peklo), na nohach som sa udrzala podstatne dlhsie ako dvaja medici, co boli na stazi so mnou. Dievcina sa zobrala domov okolo 2hej, chalan drzal do stvrtej, a ja so zatatymi zubami do zaverecnej - 7mej vecer. Ale robit tak cele leto, v takom teple, ja by som fakt asi umrela. Este raz, klobuk dole. Tipujem, ze v USA by doktori jednoducho odmietli v takom teple operovat, citujuc zvyseny risk infekcie, nesustredenost, dehydrataciu a tym padom horsie vysledky. Pacientov (tj zdroj prijmov) by s usmevom poslali do inej nemocnice a manazment ich nemocnice by s chvostom medzi nohami tazko zhanal nahradnych operaterov, teda by musel saly promptne vyklimatizovat.
Apropo, vstup na operacnu salu. U nas v nemocnici sa najprv musite zucastnit kurzu umyvania ruk. Smejte sa kolko chcete, nie je to vobec lahke. Nastriekaju vam na ruky az po lakte cosi, co je vidno iba pod UV fialovym svetlom, a poslu vas umyt ruky. Spoluziaci drhli, drhli, za nechtami, pod nechtami, na dlaniach, hnusnu spinavu ciaru zivota, drhli ako besni, a furt sa nie a nie zbavit tej gebuziny co na nich nastriekali. Kamoska si milimetrovu ranku na ruke rozsuchala asi na centimeter - totizto, kto uplne vsetko z ruk nezmyl, neabsolvoval by kurz a na operacku by ho nepustili. V Saci na taketo srandy nastastie nemali cas ani ludi:) Moje ruky pozdravuju a dakuju!
Takze co som sa naucila - myslim, ze som paranoidna. Kazdopadne, do prace by som nosila topanky, ktorymi sa daju vykopnut zamknute unikove dvere, a vlastny oloveny sal na krk. Kde su ti odborari, ked ich clovek potrebuje?
Na zaver este raz dakujem vsetkym, co mi dovolili motat sa im pod nohami, a krasne sa o mna starali - najma Romanovi s rodinkou, ale aj celemu osadenstvu nemocnice, od pacientov, medikov, administartivnych pracovnikov, cez sestricky az po doktorov.
Bolo mi super. Dakujem.
No comments:
Post a Comment