Veci (z neba) padajuce

Najprv na mna padol stan, teraz na mna spadli zachodove dvere. Tyzden predtym, ako som sa sem nastahovala, zrutila burka strom, ktory skoncil asi meter od mojho bytu. Ocividne pritahujem padajuce veci. V asfalte je z toho stromu 2 metre dlha, meter siroka a 30 cm hlboka diera (To som ani nevedela, ze sa da). Vsimla som si ju, ked som ju presla Bradovym autom, zaco som bola promptne a laskyplne pochvalena.
Prave tuna pilia ostatne rizikove stromy. Ale ja sa nebojim - pekne som si hned vyratala, ze z tych ostatnych stromov ziadny nedociahne na moj byt, takze spavam kludne a pokojne. Ale spat k zachodovym dveram. Mavajte nad tym rukou, kolko len chcete, ale je to mierny problem. Nielen preto, ze je to byt pre dvoch ludi (a na takuto uroven intimity sa fakt este necitim... a dufam, ze ani nikdy nebudem), ale je to problem opravit. Preco? Vysvetlenie jednoduche:

Pohlad ktory sa vam naskytne, ked vojdete do bytu.

Landlord teta slubila, ze posle synatora, nech to opravi. Synator ma kluce od bytu. Zvoncek nefuguje. Tak uz mi len ostava cakat, kedy sa objavi a naskytne sa mu uz spominany pohlad. Neviem sa rozhodnut, ci to bude vo chvili, ked budem vystupovat zo sprchy alebo ked budem tronit na tamtom keramickom skvoste. Ako vsak pozeram na ocividnu tendenciu veci zhora padajucich na moju hlavu premudrelu, tipujem, ze budem pri sprche, s vreskotom do nej skocim, zatiahnem zaclonu a cele to na mna treskne. Najvyssi cas uzavriet zivotnu poistku.

Aspon tuna nemusim nahanat 6 centimetrove svaby (resp 6 centimetrove svaby nemusia nahanat mna) za kriku a vyskotu mojich 7mich spolubyvajucich, ktore ma ako jedinu biologicku nominovali za exterminatora. Strategiu som velmi rychlo doviedla do dokonalosti - kricala som najhlasnejsie zo vsetkych a zufalo dupotala, pokial neprisli chalani z poschodia pod nami.
I miss you, New Haven.