Na endokrinologiu mavame "cvika" raz alebo dva krat do tyzdna, a pre poniektorych z nas, ktori su zasadne vzdy pozadu v ucive, no..su to mierne galeje. Tak som si vcera vecer zasadla za stol s vidinami svetlych zajtrajskov (Zita, co je to Sheenanov syndrom? Neviem....A co nam vies povedat o tych specialnych receptoroch z toho vedeckeho clanku, co ste mali precitat? ...Som nestihla...), a zasa raz som zurivo listovala v milion knihach, prednaskach, hladala na internete. Z tolkeho vedeckeho zapalu sa mi tusim zapalili usi (no dobre, nie z vedeckych zachvatov, ale ktovie z coho cez vikend), ktore teraz vyzeraju ako neposlusny nezodpovedny pubertiak (odute, rozskrabane a s herpesom). Nastastie mam dlhe vlasy, takze si tu elefantozu mozem zakryt.
Ale spat k veceru. Lamem si hlavu, lamem, skrabem si usi, skrabem, beham po izbe ako zmyslov zbavena, od jednej knihy k druhej...a zo styroch pripadov ani jeden neviem vyriesit. Bradovi som asi prilis vela krat prebehla pred Penguins vs. Rangers, tak usudil, ze sa na to mam vykaslat a ze pojdeme na pivo. No, tak sa zasa raz strapnim zajtra ak ma nahodou vyvolaju, ale neva, zatial platim ja im a nie oni mne. Tak som vecer stravila velmo produktivne, prisla domov, zalahla, a rano s malou dusickou naklusala na endokrinologiu (hlavne nepovedat nieco, co by pacientov zabilo...). A tam ma osvietilo. Zakeraci, prvy pripad nebola ziadna porucha, ale maskovane tehotenstvo. A druhy pripad - spoluziaci sa hadali, ze co to moze byt, vymyslali mozne aj nemozne veci. Po asi 15tich minutach ich hadania som na to kukla a hovorim - ludze, if it ain't broke, don't fix it. Ak napriek hentakym vysledkom nema symptomy, kaslat nato, a nerobit nic. A ono to bolo spravne.
Ta, co ja viem, mozno zo mna nakoniec predsa len bude teta doktoooor. Bojte sa, bojte.
No comments:
Post a Comment