Prirucka uspesneho air passenger

Leti, leti, vsetko leti. Vacsinou sice bez mojich kufrov (ano, hovorim o tebe, Air France) a s 8 hodinovym meskanim, ale leti. S dobrou naladou a gratis vinkom na palube (hanba ti, Delta, ze $4) som sa pred par tyzdnami zamyslela, a zistila, ze toto bude asi dlhsi prispevok, lebo kombinacia mna a letiska tusim pritahuje problemy . Jasne, aerolinky mi postracali a donicili kufre, zrusili lety, z ukricanych deti mi takmer popraskali bubienky, 9 hodin mi bolo kopane do chrbta (klobuk dole, to je vydrz), museli vymienat pokazene lietadla, na palube poodpadavali ludia a zhanali doktorov...ale uz ste sedeli na letisku pri tych velkych oknach, a blizi sa parkujuci Boeing, blizi, ej bistu, ta dako je blizko...jojha, dako je fakt blizko...*BUUUUUUM*. Fasa, tak to zasa poletime, narazil nosom do letiskovej haly, a teraz mozme cakat na dalsie lietadlo.

Alebo vam je oznamene, ze nanestasie let bude meskat 7 hodin, pretoze pilot si zabudol flight license v Pensylvanii, a musi tam odletiet, zobrat ju, a az potom moze s nami odletiet do Europy.

S kludom anglicana som potriasla ruku Nikimu Laudovi, ktory nas vital v lietadle jeho spolocnosti Niki...a potom som so zaujatim (no dobre, najma hrozou) sledovala, ako vosiel do pilotnej kabiny a sadol do kresla. Let pojal dobrodruzne, a s chutou sme si pri pristavani poskackali.

Mna uz asi neprekvapi nic. Prespala som turbulenciu z ktorej bolo obom spoluziackam zle a vraj aj vrieskali. Ja som mala stuple v usiach a nicim nerusena (par hodin spanku za posledne 3 dni spravi svoje) som si chrapkala. Buchnatmi sa mi podakovali za moralnu podporu a s dojatim uvazovali, ci by som prespala aj koniec sveta.

Rozhodla som sa, kedze uz som pomaly stara korytnacka, ze spisem zopar zakladnych pravidiel na zachovanie chladnej hlavy, batoziny a hlavne vsetkych vlasov na hlave. My blbci sa ucime z vlasnych chyb - vy sa ucte radsej z mojich.

1) Letisk sa nebojime. Letiska su velmi logicke a organizovane. Napriklad sipka dolu v Parizi znamena ist rovno, a vo Frankfurte terminal 2 je predsa uplne jasne D a E. Lebo B je terminal 1. Duh.

2) Obcas im sice letisko spadne na hlavu (Pariz, 2004) a tak namiesto transfer desk vyjdete drevenou pasazou pred letisko, a marne sa snazite na frantikov po anglicky alebo nemecky - ale vtedy pomahaju slzy. A zistenie, co znamena sipka dolu.

3) Cim prichazdame k tretiemu bodu, a tj neletiet cez Pariz. Nikdy. Ani za svet. Batozinu si viem stratit aj sama, let zmeskat aj bez ich pomoci...aj ked uznavam, klobuk dole, taky velky chaos ako v odletovej hale s akutnym nedostatkom security skenerov a dlhociznym radom na vsetky medzinarodne lety (ktore akosi odlietali vsetky naraz, 0 30 minut), to sa len tak nevidi. Tento mierny problem obideme nasledovanim totalne rozzureneho francuza v obleku s kufrikom, ktory tak nakrical na pracovnikov letiska, ze ho pustili dopredu. A mna za nim, lebo som sikulka prizivnicka rychlosahybuca. Rad na transfer desk, kde je 150 ludi z nasho letu, ktori zmeskali connecting flight a az 2 slimaci pracovnici letiska, s usmevom obideme, slusne sa predbehneme, lebo sme to predpokladali, a este pred odletom meskajuceho lietadla sme ich pri gate prinutili checknut ma na iny let, ktory stihame, a tak sa mozeme krasne predbehnut, vyzdvihnut boarding pass, a nemusime cakat v tej rade 3 hodiny, za ktore mi medzicasom odletia 2 lety do Viedne ako minule. Uz sa vyznam, tam mas Pariz, mna nedostanes, ja zvitazim.

4) na let po Amerike si vzdy berieme pas

5) Ak vam nechcu dovolit check-in lebo meskate a do odletu je to uz len 30 minut, treba sa zatvarit zufalo, vytlacit slzu a zahlasit: "Please, don't do this to me". Vzdy funguje, overene viacerymi ludmi na viacerych miestach: nielen v USA ale napriklad aj na Jamajke (tymto dakujem Hanke za tip).

6) Neletiet cez Pariz.

7) Letiet radsej cez Afganistan ako Pariz.

8) Zakon meskajuceho letu: ked uz od hladu nevidite, lebo ste uz davno mali pripiti sediet v lietadle a papkat tu ich vydatnu veceru, zajdete si kupit predrazenu letiskovu pizzu, a ked sa s nou vitazoslavne vraciate, zistite, ze zadarmo rozdavaju jedlo. vzdy.sa.mi.to.stane.mna.asi.trafi.slak.

9)Na otazku, ci do USA nesiete viac ako $10 000 cash spravna odpoved neznie: "I wish".

10) Airbusy maju zachody dole v 'pivnici' po schodikoch, co ocenime najma pocas turbulencii. Na tieto lety neberieme opatky, ale barle.


11) Ked uz sme pri zachodoch, odporucam poobhliadat sa a pootvarat vsetko co sa da. Niektore aerolinky maju v suflikoch kremy na ruky (mne ruky strasne vysychaju)...ale hlavne, tam kde je smetny kos, to sa stlaca, nie taha smerom von, lebo vam v rukach ostane stena zachoda s urvatymi dratikmi...ktora naspat nejako nepasuje. Vtedy odporucam urychleny a hlavne nenapadny odchod.

12) Ludia za ticket counter su najmocnejsi ludia na svete. Uraz ich, a budes sediet vedla zachodu medzi morbidne obeznym fajciarom a kriciacim deckom s neurotickou matkou (toto sa mi nahodou nestalo, nie som az taky somar aby som urazila niekoho kto rozhoduje o mojom nezblazneni sa pocas 10 hodinoveho letu, ale tak nejak si to predstavujem). Usmej sa a pozdrav, pozartuj, postazuj sa na urvate koleno, a sup, upgrade na poschodie Boeingu.

13) Takisto treba byt mily k letuskam. Usmev a konverzacia zarucia karton dzusu, a sprdnutie muza pred vami, ktory si sklopil sedadlo na maximum a vy sa kvoli tomu nemozete najest.

14) V letiskovej hale sa vyhybat a hlavne nesadat si vedla mladych biznismanov alebo divnych polozanedbanych chlapov. Takisto sa vyhybame tetam klebetniciam. A nie, sluchadla v usiach ani otvorene knihy, co sa snazite citat, ich nezastavia.

15) Ked vyzerate dostatocne hladne, a pusti sa s vami do rozhovoru pekne oblecena babicka, len tak vam kupi jest, lebo sa nad vami zlutuje. Hej, any free food is good food.

16) V Europe ostatni pasazieri nepoznaju, co to znamena nepredbiehat sa alebo slusne stat v rade (ano, odfarbene 60tnicky, o vas hovorim), alebo nestat na mne v rade/nedychat mi na krk/nevesat sa mi o ruksak. Ten rad sa nikam nehybe, a ked mi vyleziete na ruksak, aj tak sa nepohne dopredu. A lietadlo neni ako autobus, na stojaka, takze sadneme si vsetci. A uz nerobia overbooking finty, kde bolo zaklad nabehnut do lietadla co najskor a nepostavit sa zo sedadla za ziadnych okolnosti, lebo na to iste sedadlo mali listky traja ludia. To sa uz nerobi. Fakt. Teraz ponukaju 600 eur na ruku a hotel zdarma, ked sa dobrovolne vzdate miesta, a ludia bez miestenky su na waitliste. Takze ak mate miestenku, sadnete si. Fakt. A teraz mi, prosim, zlezte z chrbta.
Asi som sa zmenila, ale ja mam fakt rada svoj private space, a nevyspata po lete a zvycajne aj po skuskach/stahovani... no, je to challenge nenahnevat sa. Ale robia to vsetci vsade v Europe, takze vadna som asi ja. Este som za to na nikoho nenahucala. Iba ganim ako vrah.

17) jazykove schopnosti po celonocnych medzinarodnych letoch zavratne klesaju. Drzala som v ruke slovensky pas, pani isla okolo, zbadala ho, a veselo mi povedala: Dobry den!
Ja som jej povedala "Sorry" a rozmyslala som, ze co som jej nechtiac spravila, ze si daco popod nos hundre.

A na zaver poucny pribeh o karme a dobrocinnosti.

Kde bolo, tam bolo, sedela Zitka v lietadle v stredom rade (4 sedadla) pri ulicke. Vedla Zitky miniaturna babicka, daleko pred aj za Zitkou ziadne male deti...idealne. Prisla letuska, ze ci by sme sa niekto nechceli vymenit, aby otec mohol sediet s malou dcerou. Spytala som sa, ake je to sedadlo, ci je v ulicke. Nie? Smola, nebudem sa 10 hodin kvacit medzi dvoma ludmi. Otec s deckom mali prist nacas na checkin. Babicka vedla mna povedala, ze jej to nevadi, ze ona je aj tak teraz medzi 2 ludmi, tak ze ona sa vymeni. Ja som sa spokojne usalasila v aisle seat, ktore som si uchranila...a miesto mini babicky si vedla mna sadkal ujo v strednom veku.


A ked vravim "sadkal", myslim vrazil si ten 300 kilovy zadok do sedadla, sedadlo skoro prasklo, opierky ruk, ktore oznacuju hranicu medzi sedadlami, sa vykrivili do 150 stupnoveho uhla a tak som 10 hodin previsela do ulicky a presedela na asi 3 cm stvorcovych.

Na minulom lete som sa zasa uvelebila v mojom oblubenom aisle seat, a zasa sa chceli ludia menit. Poucena minulou skusenostou, vymenila som sa, hoci dane sedadlo bolo window seat, ktore ja nemam rada, lebo je na nich menej miesta, a von z okna aj tak nic neni vidno. Ale aspon nebudem medzi dvoma ludmi. Tak som si tam sadla, a na nestastie v danom airbuse mali vsetky window seats pod nohami daku asi hardware skatulu, kvoli ktorej som si nemohla vystriet pravu nohu. Fasa. Po chvili som si vsimla, ze pani vedla mna sa bavi s asi 10 rocnym dietatom cez ulicku, a usudila som, ze to je jej syn. S usmevom som sa jej spytala, ci by nechcela sediet vedla neho, ze ja sa s nim kludne vymenim. Teta sa skoro roztopila od dojatia, pasazier zo sedadla predo mnou sa otocil a podakoval mi za to, aka som len mila a dobra. Fajne sa to pocuvalo, najma ked moja hlavna motivacia bola vystriet si pravu nohu. Tak som sa s malym chalanom vymenila, a kurnik sopa, hardware skatulu som mala pred lavou nohou. Tak som rumom zapila tabletku na bolest hlavy a vykaslala sa na dobrocinnost a vystieranie noh.